Tak, ako končí leto a začína jeseň, prichádza staroba nenápadne a pomaly. Nedá sa jej vyhnúť. Človek sa ocitá v jeseni života a spomína na minulosť. Staroba nie je choroba. Staroba je výzva a neznamená koniec životnej aktivity. Je tu mesiac október, ktorý pripomína, ako si uctiť starších občanov v našom okolí. Úcta k starším by mala byť hlavne spontánna, nenásilná a sústavná. A predovšetkým by mala byť táto úcta stála, nielen v “Mesiaci úcty k starším”, lebo starší ľudia si ju zaslúžia vždy. Preto sme spoločne so žiakmi zo Žiackej školskej rady vyrobili pre starších občanov našej obce malé prekvapenie, ktoré sme rozniesli po obci. Zavítali sme do obchodov, na poštu, autobusovú zástavku, trhovisko a na zdravotné stredisko, kde sme malý darček odovzdali aj nášmu všeobecnému doktorovi Mudr.Fábrymu a pani sestričke. Deti videli na vlastné oči ako málo stačí ku šťastiu, kde jedno drobné srdiečko dokáže potešiť našich starých ocov, či staré mamy. Deti za odmenu dostali vľúdne slovo, postískanie a v niektorých prípadov aj úprimné slzy vďaky.
"A tak vysoký vek tají múdrosť života.
Bielučký vlas skrýva dávne starosti.
Útrapy do tváre vpísal čas.
Len srdce je ešte mladé, láskavé a dobré,
štedro rozdáva lásku
a neradno o priazeň žobre.
Rozdáva lásku medzi nami,
takí sú naši starí otcovia a staré mamy."
Mgr.Veronika Bulavová
Do galérie Potešili sme starších občanov našej obce boli pridané fotografie.